Rock Machine Blizzard 70-29, Modell 2018

Virtuál, 120 mm nad obomi kolesami, moderná geometria a navyše aj veľmi priaznivá cena. Ako sa jazdí na modeli pre sezónu 2018 od šíriteľov hesla „in trail we trust“?

Musím povedať, že na test tohto biku som sa naozaj tešil, čo priznávam rovno dopredu a bez mučenia. Predsa len, pri mojej výške to nie je také ľahké a navyše doteraz som v rámci celoodpružených modelov jazdil v podstate len XC alebo ak chcete, „maratónske“ fully. Sezóna maratónov ale skončila a mňa to ťahalo viac na domáce traily a najmä na také, ktoré obsahovali náročnejšie úseky a pasáže a na ktoré som si predtým netrúfol. Bol som preto zvedavý, či Blizzard podporí moju snahu o zlepšenie a tiež, ako budem pociťovať zmeny geometrie súvisiace s touto kategóriou. Navyše som mal možnosť ho jazdiť pomerne dlhú dobu...

Rám a geometria ako základ

Základom biku je samozrejme rám, ktorý je v tomto prípade tvorený zliatinou 6061 – T6. Ponúka všetky moderné konštrukčné prvky a hlavne geometriu s dlhšou rámovou trubkou (efektívna dĺžka vo veľkosti XL je 640 mm), položeným hlavovým uhlom (69 stupňov) a kratším predstavcom (60 mm).


Zadná stavba je tiež krátka, konkrétne 437 mm. Nechýba vnútorné vedenie, či už pre radenie, brzdy alebo vedenie „teleskopky“. Už samozrejmosťou je štandard boost. Zaujímavé je hlavne virtuálne zavesenie zadnej stavby, na ktoré som bol osobne veľmi zvedavý, keďže na papieri sú vlastnosti takmer zázračné .


Zadné pruženie má na starosti tlmič RockShox Deluxe RT DebonAir, ktorý umožňuje v prípade potreby „priškrtenie“ chodu páčkou na tele, nie teda úplne uzamknutie.

Geometria

Komponenty – zaujímavý mix

Poďme sa trochu pozrieť na komponenty a začneme od vidlice. Tá je od RockShox v prevedení Reba RL Tapered so zdvihom 120 mm a uzamykaním na korunke – samozrejme štandardu boost .


Veľmi zvedavý som bol na pohon – ten je totiž v rukách SRAM Eagle GX vrátane kľúk a bol to v podstate môj „prvý kontakt“ s 12 rýchlosťami. Brzdy patria pod Japoncov, prevedenie Shimano BR-6000 pracuje s kotúčmi o priemere 180 mm vpredu aj vzadu.


Tešil som sa aj na ďalšiu vychytávku – teleskop Race Face Aeffect so zdvihom 125 mm s diaľkovým ovládaním. Race Face sa postaralo aj o kokpit v prevedení 35 mm (klasika je väčšinou 31,8 mm), takže to celé pôsobí poriadne mohutne a odolne - hlavne pri šírke riadítok 760 mm. Kolesá sú kombinácia ráfikov WTB STP i29 32H a nábojov Bitex.

Poďme na to – úvodné zoznámenie

Ako som spomínal v úvode, pre mňa to bola v podstate prvá skúsenosť s týmto typom biku a tiež niektorými komponentami, takže očakávania boli rôzne. Hlavne ma zaujímalo, či sa dokážem „posunúť“ na svojich obľúbených trailoch a trúfnuť si na pasáže, ktoré bežne na klasickom XC fulle nejazdím. Po rýchlej domácej kontrole (hlavne, či je všetko dobre utiahnuté) ho čakal hneď prvý test na Laskomerských trailoch. Dôležité pre mňa bolo, že sedlovka zvládla aj moju, pomerne extrému dĺžku nôh, takže mi hneď spadol kameň so srdca . Sag nastavujem cca na 25 – 30% a môžeme začať šliapať do kopca. Pôvodne som myslel, že to bude vzhľadom na geometriu skôr za trest, ale nič také. Posed mi po chvíľke prišiel úplne prirodzený, samozrejme, cítim rozdiel najmä v hlavovom uhle, ale jednoducho sa šliape výborne, a to aj vtedy, keď sa sklon pekne zdvihne. Lenže v tej najstrmejšej časti sa stane niečo, čo vôbec nečakám – poškodím orech, takže zrazu šliapem naprázdno . Takže prvotné „spustenie“ po traili neprebehlo podľa predstáv a Martin mi na ďalšie kolo požičal svoje zadné koleso z Blizzu CRB. V Rock Machine neváhali a obratom nám poslali druhé koleso, takže náprava bola rýchla, za čo ďakujeme...

Takže opäť stúpam nahor a dostávam sa do singla vedúceho cez korene do poriadneho kopca. Otvorím teda tlmič, nech vidím, ako to funguje a ostávam poriadne prekvapený. Ani v otvorenom stave sa skoro vôbec nehúpe, až výrazne silový záber „žerie“ energiu. Pritom korene a všetky prekážky spracováva na výbornú. Rovnako ma zaujímalo, ako to pôjde z kopca a koľko mi bicykel dovolí. Ono, samotná geometria a nižšie položené sedlo umožní sa do zákrut naozaj oprieť, na čo si musím postupne zvyknúť. Trochu mám problém, že neviem odhadnúť mieru naklopenia a toho, ako bike následne vyletí zo zákruty. Jednoducho sa s ním zoznamujem, ale už teraz cítim, že s týmto bikom si užijem ešte poriadnu porciu zábavy. Na druhý deň si dávam upršanú Veľkú Fatru, kde si trochu skúšam a testujem, čo všetko mi bike umožní aj na vlhkých a mokrých úsekoch a pomaly ho dostávam viac „do ruky“.

Domáce prostredie a traily

Najviac sa teším, až si všetko vyskúšam na obľúbených trailoch v Malej Fatre, ktoré poznám a kde sa to len hemží kameňmi, koreňmi a poriadne strmými úsekmi. Trochu ešte doladím tlaky v tlmiči a vo vidlici. Vzadu pridávam na 25% SAG, vo vidlici trochu upúšťam – reba je predsa len dosť progresívna a rád by som využil čo najviac zdvihu. Keďže bicykel mám na dlhšie, využívam krásnu jeseň na zlepšovanie techniky – a najviac ma to baví na trailoch, kde som predtým zosadal alebo jednoducho nemal odvahu. Celková geometria a samozrejme teleskop sa postupne postarali o to, že všetko rad za radom „padlo“.


Najviac ma bavili strmé technické úseky a svoje limity v nich som si výrazne posunul. Akurát dozadu putoval pre tento účel agresívny Maxxis Ardent v šírke 2.4, na kolese z Blizzu CRB, ktoré mi ostalo z Laskomerských bol totiž rýchlejší vzor WTB Nine Line a ten už nestíhal . Predný WTB Trail Boss držal veľmi dobre a nezradil ma. Rovno spomeniem aj brzdy, ktoré ma svojím výkonom prekvapili a utvrdili v tom, že aj „nižšie“ modely Shimana majú veru čo ponúknuť. Nemajú síce možnosť veľkého prispôsobenia, ale svoj hlavný účel plnia na výbornú. Na konci dlhých a strmých úsekov už bolo cítiť, že mierne strácajú výkon, ale to boli už skutočne dlhé pasáže skoro stále na brzdách – napr. hrebeň z Chaty pod Suchým na Starhrad. Samozrejme, bicykel má vďaka hliníkovému rámu, celkovej konštrukcii a veľkosti vyššiu hmotnosť, čo mi pri tomto štýle jazdenia neprekážalo a že som sa ho niečo nanosil na chrbte...


Z daného segmentu sa podľa mňa nijako nevymyká a hlavne, ak vezmete v úvahu komponenty a cenu. Doslova som si zamiloval teleskopickú sedlovku Aeffectm, ktorej páčka mi prišla veľmi dobre ovládateľná a ktorá počas celej doby testovania fungovala bez jediného problému – o tom, čo všetko vám dovolí a aký je to rozdiel, je skôr téma na samostatný článok . Ohľadom virtuálu, stali sa z nás veľký „kamoši“ - systém bol aktívny na všetky druhy nerovností, pritom, ak som potreboval zabrať v krátkom úseku alebo stúpaní na traili, poskytol potrebnú oporu. Nemal som vôbec pocit, že šliapem „vodu“. Páčku „priškrtenia“ som používal iba na asfaltových presunom a dlhých zvážniciach. Čo ma prekvapilo, bol pocit ďaleko väčšieho zdvihu ako 120 mm, ktorý pracoval navyše v celom svojom rozsahu. Svoju zásluhu na stabilnom prejave aj v náročnom teréne majú kolesá, resp. poriadne široké ráfiky WTB s vnútornou šírkou 29 mm, ktoré dodali plášťom potrebnú oporu. Aj na dušiach som vozil pomerne nízky tlak, takže držali ako pribité - prerobenie na UST nie je v tomto prípade žiaden problém.


V tomto smere sa naskytuje otázka prednej vidlice RockShox Reba – tá má predsa len viac „športový“ charakter a drobné nerovnosti moc nemusí. Navyše, využiť plných 120 mm chce poriadnu snahu, reálne je to tak 100 mm s dostatočnou rezervou, ak nabúrate do protisvahu . S tuhosťou som pri mojom štýle jazdenia problém nemal, ale myslím, že potenciál rámu a zadného odpruženia je v náročnom teréne o niečo vyššie, takže tu vidím zrejme najväčší priestor na tuning v rámci zlepšenia „zjazdových“ vlastností.760 mm široké „rajdy“ mi sadli výborne a tiež sa veľkou mierou podieľajú na dotvorení celku. Čo mi ale príliš nesadlo, boli gripy, ktoré boli úzke a na môj vkus tvrdé .

Tu orol

Nedá mi poriadne nespomenúť 12-rýchlostnú sadu Eagle s rozsahom 10 – 50 zubov a v prevedení GX. Doteraz som na XC jazdil „sramáckych“ 10 – 42 a s 32-zubovým prevodníkom neboli z mojej strany žiadne výhrady. Na tomto biku väčší rozsah sadol, hlavne, čo sa týka ľahších prevodov. Jedná sa totiž o stroj, ktorý sa ideálne hodí na jazdu v horách a presuny k trailom sú väčšinou za vlastné. Ak máte so sebou nejakú tú výstroj, chrániče, atď, ste veľmi radi, ak máte rezervu a hlavne, ak si chcete sily pošetriť v prvom rade na samotný zjazd/techniku. Jednoducho povedané, som 50-ku využíval u nás vo Fatre veľmi rád. Samotný chod je strojovo presný, stačí nastaviť a zabudnúť – rovnako strojový je aj „feeling“ radiacej páčky vďaka ložiskám. Čo by som ale uvítal, je možno trochu užší profil zadného šaltra (niečo na spôsob Shadow + od Shimana), pretože mi príde celkom na rane, najmä pri tesnom štrikovaní pomedzi skaly. Na druhej strane, konštrukcia vyzerá, že znesie aj atómovú pumu .

Plusy:

• virtuálny systém odpruženia a celkovo chod zadnej stavby
• geometria – na dlhšie výlety, ale aj na technické zjazdy
• SRAM Eagle
• teleskopka Race Face
• pomer cena/výkon

Mínus:

• citlivosť vidlice RockShox Reba pre tento druh biku (na XC to moc nevadí)

Zhrnutie

Zrejme najlepším slovným spojeným v prípade Blizzardu 70-29 je v úvode spominaný „trail bike“. Presne toto najlepšie vystihuje jeho charakter a v podstate splnil všetko, čo som od neho očakával. Umožní bezproblémový výstup bez pocitu, že do kopca idete za trest a navyše v spojení so sadou Eagle ušetríte kopec síl. Tie následne využijete, keď si chcete naplno užiť vytúženú cestu nadol. Navyše má bicykel potenciál aj v náročnom teréne a ideálne bude pre tých, ktorí sa chcú v ňom vyblázniť, no kategória enduro je už pre nich zbytočne „predimenzovaná“ a samozrejme nelovia pritom gramy. Komponenty mi prišli veľmi rozumne vybrané s dôrazom na cenu a celkovú výdrž. Ak po čase zmeníte vidlicu (prípadne poriadne vyladíte tú súčasnú nejakým tuningom) za viac „trailovo“ orientovaný model, posuniete schopnosti biku na ďalší level. Navyše, DMOC pre tento model je stanovená na 2 499 €, čo vzhľadom na vlastnosti celku hodnotím veľmi pozitívne. Viac informácií nájdete na tomto odkaze.

Že ma to naozaj na Blizzarde bavilo, svedčí aj fakt, že som musel vymeniť po čase brzdové obloženie za nové, a to tam boli v podstate úplne nové. Jednoducho, trail bike na každý deň...